Leopold Schalkház 1821

* 21.8.1821 Drosendorf, Rakúsko - † 30.11.1873 Košice

Pochádzal z Rakúska, do Uhorska prišiel už v roku 1831. Začínal ako pikolo, obsluhoval v rôznych častiach krajiny a potom pracoval ako čašník v reštauráciách v Pešti. Pôsobil v Národnom kasíne, známom hoteli Tiger v Pešti a hostinci Fekete Sas (čierny orol)v Košiciach.
Po rokoch tuláctva sa v roku 1842 usadil v Košiciach, prenajal si starú redutu v budove divadla a otvoril si tu reštauráciu. Fasáda hostinca Fekete Sas, Hlavná 25. Dvojposchodový hostinec získal v roku 1782 dnešnú, bohato zdobenú klasicizujúcu neskorobarokovú podobu.
Svoj názov dostal podľa čierneho orla v erbe Habsburgovcov, ktorého možno vidieť aj v erbe domu.

Podnikal s vínom a v tlači sa uvádzal ako "Restaurater und Caffetier", kde často oznamoval organizovanie spoločenských udalostí.

Prvú zmienku sa nám podarilo nájsť z roku 1855. V tom čase mal Schalkház "len" prenajatú reštauráciu v prízemnom dome na rohu Hlavnej a Ružovej ulice.

Roku 1861 bol zvolený za člena mestského zastupiteľstva. Bol členom viacerých spolkov a bol známy svojou dobročinnosťou. Mal osem detí po jeho smrti pokračoval v podnikaní jeho syn Leopold.
Počas svojho posobenia v Košiciach pravidelne organizoval spoločenské akcie.
Zomiera len pár mesiacov po otvorení Hotela vo veku 52 rokov.

Leopoldus Josephus Stephanus (Lipót) Schalkház 1858

* 22.7.1858 Košice - † 9.12.1901 Janov, Taliansko
Stredné školy absolvoval v Košiciach a Bratislave, po otcovi prevzal správu hotela. Krčmár a čestný predseda spolku krčmárov v Košiciach. Po otcovi prevzal správu hotela, ktorý v r. 1894 prevzala účasť. spoločnosť (Hoci sa majitelia menili, hotel niesol meno zakladateľa až do r. 1945, potom Slovan zbúraný). Bol predsedom Spolku hoteliérov, hostinských a čašníkov v r.1888 -1898 a presadzoval v ňom maďarčinu ako rokovaciu reč namiesto nemčiny. Publikoval v miestnej tlači - anonymne.
V r. 1901 inicioval výstavu pamiatok na roky 1848/49, ako aj výstavu Rákócziovských pamiatok v r. 1903, ktorej sa však už nedožil. Na odporúčanie lekárov odišiel na liečenie na Riviéru, ale v Janove ho 9.12.1901 zastihla smrť.
V Roku 1902 boli privezené jeho pozostatky do Košíc a uložené 26.04.1902. Jeho diela:

1. A magyar konyha / Maďarská kuchyňa. Kassa, 1894 (Opisuje históriu maďarskej kuchyne na základe starých kuchárskych kníh a historických prác.)
2. Schalkház Lipót könyve a pinczérekről és pinczéreknek. / Lipót Schalkház o vinároch a pre vinárov. 1897

"Nech moja skromná práca slúži aj ako návod pre pisateľov maďarských kuchárskych kníh "fin de la siecle", aby odteraz pri úpravách svojich diel konali s väčším svedomím. Mali by bádať v starých kuchárskych knihách, študovať kuchyňu Maďarov a Székelyovcov a vytvárajú najnovšiu maďarskú kuchársku literatúru. Pretože ich doterajšie knihy sú väčšinou vernými napodobeninami viedenských Kochbuchov, len sem-tam vyšperkované malým maďarským šmrncom,“ napísal vo svojej knihe z roku 1894.